CHKO Strážovské vrchy

19. október 2024

 

Jeseň patrí medzi pekné ročné obdobia, lebo príroda okolo nás hrá nádhernými farbami. My v našom turistickom kalendári máme na október naplánovanú peknú prechádzku jesennom prírodou. V spolupráci s turistami KST Zobor Skačany sme sa dohodli na spoločnom prechode z chotára Hornej Nitry do chotára Dolnej Nitry a spoločne si v závere turistiky posedieť na poľovníckej chate pri guláši.

Našim cieľom je Drieňový vrch. Leží na okraji Nitrických vrchov v nadmorskej výške 616 m nad obcou Nitrica. Je najvyšším vrchom samostatnej časti Drieňov, ktorú obklopuje rovinatá Hornonitrianska kotlina a Nitrianska pahorkatina. Drieňový vrch patrí k Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. A tak sa spoločnej vydávame krásnou jesennou prírodou spoznať i menej známe, ale o to pekné a zaujímavé lokality neďaleko nás. Začíname od kúpeľov Chalmová (220 m n.m.) a vchádzame do lesa dlhým strmým stúpaním po náučnom chodníku. Ide sa príjemne, slnko dnes od rána svieti a tak sa tešíme, že deň bude bez dažďa. Les bol v tejto časti bez výhľadov, ale i tak bolo čo obdivovať. Pekne sfarbené listy na stromoch, ešte kde-tu na kríkoch červené plody hlohu obyčajného, v tráve modré čakanky, bedle, plávky, či modráky. Zastavovali sme sa pri osadených náučných  tabuliach, ktoré nás oboznamovali s flórou a faunou celej oblasti, o lese a stromoch, ktoré sme tu videli rásť. Tabule boli vybudované v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR, Loveckým spolkom Ľubín a obcou Bystričany. Po zhruba trištvrte hodinke vychádzame z lesa, prejdeme kúsok lúkou a potom krátkym úsekom lesa po modrej značke prichádzame k prvej našej zastávke.

Sme pri malej drevenej rozhľadni Malý Ľubín (475 m n. m.). Odkiaľ sa nám otvorili výhľady na pohorie Vtáčnik a náš známy Žarnov. Nakoľko je nás početná skupina turistov, tak sme si na tomto peknom mieste urobili prestávku na občerstvenie a oddych. Z rozhľadne pozorujeme krajinu, ktorá sa rozprestiera pred nami. Urobíme si tu spoločnú fotku s klubovou vlajkou a po oddychu ideme ďalej. Lesom sa ide príjemne, už sú za nami strmé výstupy a teraz sa pohybujeme miernym klesaním a pomalým stúpaním k ďalšej zastávke a prichádzame do Sedla pod Drieňovým (568 m n. m.) a od sedla je to 15 minút k cieľu. Dosahujeme Drieňový vrch, ktorý je na zemi označený triangulačným kameňom, označujúcim najvyšší bod vrchu v nadmorskej výške 616 m. Tabule na smerovníku ukazovali, že k Slatine 506 m n.m.) je to 20 minút a odtiaľ niečo vyše hodiny k chate lesníkov z Dolných Vesteníc na Vartu (406 m n.m.). Odtiaľto to už bol pohyb po lese bez stúpania, príjemne sa kráčalo a pomaly sme schádzali po lesných cestičkách a pekných skalných zákutiach. To boli už len malé skratky lesom, ktoré poznali turisti zo Skačian, lebo už sme neboli ďaleko od cieľa a oni svoje katastrálne územie dobre poznali.

Spoločne sme kráčali s nimi, aby sme správne prišli k poľovníckej chate. Z diaľky už bolo počuť hlasy poľovníkov a hasičských záchranárov z obce Skačany, ktorí pre nás všetkých navarili divinový guláš. To bolo vône a už sme sa pomaly usádzali k pripraveným stolom pred poľovníckou chatou. Zajedli sme si dobrý guláš, zapili pivkom a teplým čajíkom. Posedeli sme si tu skoro dve hodiny. Predseda KST Zobor nám poďakoval za spoločnú turistiku a my za to, že nám urobili pohostenie v prírode. Nechcelo sa nám ani odísť, tak sa nám tam dobre sedelo, ale museli sme. Do dediny to bolo od chaty necelé štyri kilometre a nás čakal odvoz autobusom domov.

Boli to príjemne strávené chvíle v prírode s turistami z neďalekého okresu. Túto trasu málo kto z nás poznal, a preto sme boli radi, že sme ju mali možnosť prejsť. I keď v úvode bola strmá na stúpanie a potom sme kráčali hore dole lesom, nebolo nič, čo by sme za necelých päť hodín putovania neboli zvládli.

 

Horám zdar !

 

Ľudmila Foltánová