Niekoľko myšlienok na úvod ...
 
Vážení turisti, priatelia, spoloční súputníci našich spoločných chvíľ.

Chcel by som sa rád spolu s vami  preniesť späť do prírody. To vďaka nej  žijeme taký krásny život, ktorí nedelíme do rokov, či mesiacov, ale do chvíľ a chvíľok, lebo z ich vzácností a rozmanitostí je akosi  utkaný celý náš život. Pre nás, ktorí poznávame tajomstvo vrchov, ako prírodných oltárov nebies, sú  hory duševnou očistou a výstupy v nich akousi spoveďou. Hory nás teda vždy dobre preveria a prelustrujú, ako v zrkadle ukážu pravdu v nás. Chcú nás čistých, ale aj múdrych a rozvážnych. Svoje krásy a hodnoty však hory a vrchy nedávajú zadarmo, a nie hocikomu. Je potrebné, aby sme boli čo najlepšie pripravení, lebo krásne, strhujúce a čarovné vrcholy vedia byť aj neľútostné, zdrvujúce a nekompromisné. My ich však nepodceníme a pôjdeme k nim pripravení a zažijeme v nich nevšedné chvíle a pocity, ktoré sa slovami len ťažko opisujú.

Dáte mi za pravdu, že chvíle prežité v prírode majú väčšiu hodnotu, ako tie všedné, bežné a povinné, lebo si ich dlho pamätáme. Hoci sú ich stovky a tisíce, i po rokoch sa nám vynárajú v pamäti a spôsobujú blaho a teplo v našej duši. V takýchto chvíľach je dobre mať pri sebe priateľa, kamaráta a tú radosť zniesť do dolín, žiť s ňou ďalej a rozdávať ju ľuďom, čo ju nepoznajú.

To je našim cieľom a aj našim zámerom. Ukázať Vám a našim  potomkom, aká krásna je tá naša príroda a ako si ju musíme chrániť. A nezabudnime na jedno : koľko z nej odoberieme, toľko jej musíme vrátiť, lebo inak sa dvere poznania neotvoria.

jg.