Výstup na Sitno, návšteva historických pamätihodností Banskej Štiavnic

V nedeľu 6. júna turistický klub Zobor Skačany zorganizoval rodinnú turistiku do Štiavnických vrchov, s cieľom vystúpiť na legendami ospievané Sitno. Sitno predstavuje eróznu trosku andezitového lávového prúdu. Vrcholovú plošinu z troch strán obmedzujú skalné steny miestami vysoké až 80 m.

O pol deviatej vystupujeme na parkovisku neďaleko Počúvadlianskeho jazera. Po krátkej príprave a úvodnom foto pri Počúvadlianskom jazere vyrážame po žltej značke na zhruba štvor hodinovú nenáročnú túru. Pekne upraveným chodníkom, ktorý je vedený po vrstevnici takmer s nulovým prevýšením prichádzame za necelú hodinku k rázcestiu Tatársky jarok. Cestou obdivujeme bývalé banské diela a to konkrétne zberný jarok, ktorým sa v minulosti zvádzala voda do umelo vybudovaných tajchov, ktorých voda slúžila na pohon banských čerpacích strojov. Pokračujeme ďalej a po chvíli obídeme vyvýšeninu Salašiská. Charakter chodníka sa naďalej nemení. Takmer po vrstevnici sa dostaneme na križovatku turistických trás do  sedla Vlčia jama ležiacom západne od zalesneného vrchu Sitience.  Tu si doprajeme pol hodinovú občerstvovaciu prestávku. Po pravej strane sa dvíha skalná hradba malého Sitna - Sitnience. Zo sedla  budeme pokračovať spevnenou cestou po modrej značke (chodník Andreja Kmeťa) na vrchol Sitna. Tesne pred dosiahnutím vrcholu si prezrieme zrúcaninu hradu Sitno. Tento pôvodom strážny hrad slúžil v minulosti na ochranu bývalých banských miest horného Uhorska pred nájazdmi Tatarov a Turkov. Po prehliadke zakonzervovaných ruín hradu sa na Sitno dostaneme  po  krátkom ale o to strmšom  stúpaní. Sitno predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad na Vtáčnik, Pohronský Inovec, Tribeč, Kremnické vrchy, Poľanu, Veľkú Fatru  a  Nízke  Tatry. Je vrchom opradeným mnohými bájami a povesťami - najznámejšia je o Sitnianskych rytieroch žijúcich v masíve Sitna, pripravených pomôcť národu keď mu bude najhoršie. Tu si doprajeme dlhšiu prestávku, ktorú využívame na návštevu a patričné občerstvenie na chate Andreja Kmeťa. Žiaľ historická rozhľadňa na Sitne bola v čase našej návštevy zatvorená, takže nám nebola umožnená prehliadka malej expozície venovanej dielu Andreja Kmeťa. Z vrcholu Sitna zostúpime po viac ako 200 schodoch na Tatársku lúku. Záverečná časť túry vedie  strmším klesaním  lesom  k  Počúvadlianskemu jazeru, kde túru ukončíme.

Nasadáme do autobusu a vydávame sa do Banskej Štiavnice, kde sme mali naplánovanú prehliadku banskoštiavnickej kalvárie. Banskoštiavnická kalvária je súbor celkovo dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) v Banskej Štiavnici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger. Po prehliadke sa vraciame späť do centra Banskej Štiavnice, kde si mnohí účastníci tohto zájazdu prezrú pamätihodnosti historického jadra. O 18 hodine opäť nasadáme do autobusu a vydávame sa späť do našich domovov.